Sekcia sociologickej teórie
(Branch of Theory of Sociology)
Vedúca sekcie: doc. PhDr. Dilbar Alieva, CSc., alijeva(a)nextra.sk
Abstrakty prednášok a pozvánka na teoretický seminár Umelá inteligencia 24. máj 2023
Umela inteligencia seminar SSS pri SAV a SU SAV
prof Farkas
Sekcia sociologickej teórie SSS pri SAV a Sociologický ústav SAV srdečne pozývajú na teoretický seminár na tému: Anatómia revolúcie: historické poučenia a sociologické analýzy. Seminár sa bude konať dňa 10. novembra 2017 v čase medzi 13.00 a 18.00v zasadačke Filozofického ústavu SAV (Klemensova 19, IV. posch., č. dv.94). Pozvánka na stiahnutie tu.
Srdečne pozývame vás na teoretický seminár „Harold Garfinkel a jeho etnometodológia„, ktorý v spolupráce so Sociologickým ústavom SAV organizuje sekcia sociologickej teórie SSS pri SAV. Seminár sa uskutoční 27.septembra t.r.v čase medzi 13.00 a 17.00 v Bratislave v zasadačke č.94 Filozofického ústavu SAV (Klemensova 19, IV.posch). Pozvánka na stiahnutie tu.
Sekcia sociologickej teórie SSS pri SAV pozýva na teoretický seminár na tému Luc Boltanski a jeho sociológia kritiky, ktorý sa uskutoční 1. októbra 2014 v čase medzi 13:30 a 16:30v zasadačke Filozofického ústavu SAV (Klemensova 19, IV. posch., č. dv. 94). Pozvánka na stiahnutie tu.
Sekcia sociologickej teórie SSS pri SAV pozýva na teoretickú konferenciu s názvom: Súčasný postmarxizmus v kontexte aktuálnych myšlienkových prúdov, ktorá sa uskutoční 27. októbra 2014 v čase medzi 9:00 a 18:00 v Bratislave na Klemensovej 19, IV. posch., č. dv. 94 (alebo v zasadačke v podkroví). Pozvánka na stiahnutie tu.
Sekcia sociologickej teórie SSS pri SAV pozýva na seminár s úvodnou prednáškou Michela Maffesoliho s názvom: „Postmoderné emocionálne spoločenstvá“, ktorý sa uskutoční 24. apríla 2014 od 13:30 hodiny v Dome Európskej únie na Palisádach č. 29 v Bratislave. Pozvánka na stiahnutie tu.
Pozvánka na seminár o B. Latourovi
Sekcia sociologickej teórie Slovenskej sociologickej spoločnosti pri SAV Sociologický ústav SAV srdečne pozývajú na teoretický seminár na tému: Bruno Latour a jeho Actor-Network Theory
Program semináru:
Zdeňek Konopásek: O sociologickém smyslu actor-network theory: Na čem vlastně Latourovi záleží, když mluví o hybridech, non-humans a sítích?
Andrej Gogora: Bruno Latour, účtovnícka metafora a jej možné aplikácie
Diskusia
Seminár sa uskutoční 22. mája 2013 v čase medzi 13.30 a 17.00. v zasadačke Filozofického ústavu SAV (Klemensova 19, IV. posch., č. dv.94)
Tešíme sa na Vašu účasť!
Dilbar Alieva,
vedúca sekcie sociologickej teórie SSS pri SAV
——————————————————————————————————–
Sekcia sociologickej teórie usporiada teoretický seminár na tému Prierez tvorbou Jeffreyho Alexandera. Na semináre vystupia M.Skovajsa (Praha), J.Bálon (Praha), Cs.Szalo (Brno), D.Alieva , M.Suriková. Seminár sa uskutoční 7.12.12. v zasadačke FÚ SAV, Klemensova 19 v čase medzi 13.00 a 16.30. Podrobnejšie informácie uverejnime neskôr.
Srdečne Vás pozývame na prednášku Michela Maffesoliho s názvom „Sociálna erotika„, ktorá sa uskutoční v priestoroch zasadačky Filozofického ústavu SAV (Klemensova 19, IV. posch. , č. dv. 95 ) 22. marca o 14.30 h., pozvánka na stiahnutie tu.
videozáznam z prednášky si môžete pozrieť tu.
prečítajte si články z podujatí našej sekcie
- – - – - – - – - – - – - – - – - – - – - – - – - – - – - – - – - – - – - – - – - – -
TEORETICKÁ KONFERENCIA K 100-ROČNICI ALEXANDRA HIRNERA
- – - – - – - – - – - – - – - – - – - – - – - – - – - – - – - – - – - – - – -
Sociologická obec si pripomenula sté výročie narodenia popredného slovenského sociológa, pedagóga a výskumníka, významného činiteľa Matice slovenskej, Alexandra Hirnera (1911-1987). Sekcia sociologickej teórie Slovenskej sociologickej spoločnosti pri SAV, Katedra sociológie Filozofickej fakulty UK v Bratislave a Sociologický ústav SAV zorganizovali dňa 4. novembra 2011 v priestoroch Filozofickej fakulty UK teoretickú konferenciu, venovanú dielu a spomienkam na pôsobenie Alexandra Hirnera na pôde akademických inštitúcií a Matici slovenskej. Program konferencie bol tematicky rozdelený do troch blokov, aby sprostredkoval pohľad na Hirnera ako osobnosť slovenského intelektuálneho života, ako sociológa - vedca a učiteľa.
Konferenciu otvorila vedúca Sekcie sociologickej teórie SSS pri SAV, doc. PhDr. Dilbar Alieva, CSc. Počas slávnostného úvodu k účastníkom konferencie sa prihovorili predseda Slovenskej sociologickej spoločnosti pri SAV PhDr. Rastislav Bednárik, CSc., predseda Matice slovenskej Ing. Marián Tkáč, PhD. a dekan Filozofickej fakulty UK v Bratislave prof. PhDr. Jaroslav Šúšol, PhD. Spoločným menovateľom všetkých slávnostných príhovorov bolo vyzdvihnutie prínosu A. Hirnera ako vedca a organizátora vedeckej činnosti, jeho osobnej statočnosti v zlomových situáciách slovenských dejín, ako pedagóga inšpirujúceho generácie nasledovníkov. Osobitne bol vyzdvihnutý prínos A. Hirnera pre rozvoj výskumu na pôde Matice slovenskej, ako aj jeho osudová rola v kauze Encyklopédia, ktorá nadlho poznačila jeho životnú dráhu .
Prvý tematický blok, venovaný osobnosti A. Hirnera, otvoril jeden zo zakladateľov obnovenej slovenskej sociológie doc. PhDr. Ján Pašiak, CSc., ktorý poukázal na rad doteraz neznámych faktov a peripetií zo života Alexandra Hirnera. Prof. PhDr. Peter Ondrejkovič, DrSc. podčiarkol osobitosť vedeckého prístupu A. Hirnera ku skúmaniu a interpretácii spoločenskej skutočnosti a obzvlášť vyzdvihol rozpracovanie dejín slovenskej sociológie. PhDr. Eva Laiferová, CSc. zamerala pozornosť na osobnosť A. Hirnera z pohľadu jeho koncepcie národa na pozadí konfliktov s dvomi totalitami.
Dopoludňajší program konferencie uzatvorilo premietanie dovtedy nezverejneného archívneho filmového materiálu pod názvom Zošrotovaná encyklopédia, ktoré prítomným pripomenulo dramatické obdobie perzekúcií a väznenia A. Hirnera v päťdesiatych rokoch 20. storočia, spojené s jeho poverením zostavovateľa Encyklopédie Slovenska.
Popoludňajší program, ktorý moderovala PhDr. Eva Laiferová, CSc., sa začal tematickým blokom, venovanému Alexandrovi Hirnerovi ako vedcovi. Vo svojom referáte prof. PhDr. Juraj Schenk, CSc. poukázal na Hirnerom anticipované trendy vo vývine sociológie a aktualizoval ich v zmysle vymedzenia fraktálnych cyklov vo vývine sociologického poznávania. Mgr. Róbert Klobucký, PhD. sa zameral na otázku interpretácie vzťahu dejín a sociológie v poňatí A. Hirnera s dôrazom na jej inovatívne a humanistické zameranie. Príspevok A. Hirnera k problematike sociálnej diferenciácie bolo témou vystúpenia Mgr. et Mgr. Silvie Capíkovej, PhD., ktorá čerpala z Hirnerových prác, orientovaných na predmetnú problematiku. Uvedený blok uzatváral príspevok PhDr. Ľudovíta Turčana, CSc., ktorý sprostredkoval obsahy Hirnerových publicistických článkov zo štyridsiatych rokov 20. storočia.
Posledný tematický blok konferencie bol venovaný Hirnerovi ako pedagogickej osobnosti. Spomínali naňho jeho žiaci a neskorší nasledovníci i pedagógovia: prof. PhDr. Soňa Szomolányi, CSc. sa pokúsila o retrospektívny pohľad na normatívny vplyv A. Hirnera ako sociológa a človeka. PhDr. Vladimír Krivý, CSc. vyzdvihol čaro osobnosti A. Hirnera a jeho vplyv na bývalých študentov – neskorších spolupracovníkov. PhDr. Ľudmila Mistríková, PhD. identifikovala miesto Hirnerovej sociologickej analýzy vo výučbe súčasných študentov.
Vo svojom záverečnom slove PhDr. Eva Laiferová, CSc. pozitívne zhodnotila priebeh a obsah konferencie a poďakovala účastníkom za ich príspevky.
Medzi päťdesiatkou zúčastnených boli aj vzácni hostia konferencie – blízki rodinní príslušníci Alexandra Hirnera, jeho dcéry Elena Hlinková a Oľga Hirnerová s manželom, a taktiež jeho bývalí kolegovia a žiaci, pracovníci významných sociologických inštitúcií a študenti sociológie. Príspevky a príhovory hostí budú uverejnené v elektronickej verzii zborníka z konferencie.
Eva Laiferová
Katedra sociológie FiF UK v Bratislave
- – - – - – - – - – - – - – - – - – - – - – - – - – - – - – - – - – - – - – - – - -
SOCIOLÓGOVIA O HUDBE
- – - – - – - – - – - – - – - – - – - – - – - – - – - – - – - – - – - – - – - – - -
Pod týmto názvom Sekcia sociologickej teórie uskutočnila 6. mája 2011 v Bratislave v priestoroch Sociologického ústavu SAV svoj teoretický seminár.
Vo svojom úvodnom slove Dilbar Alieva vysvetlila zameranie seminára a jeho obsadenie. Zdôraznila, že seminár nebol zamýšľaný ako muzikologický. Na to, aby takým bol, by sa musel uskutočniť za prítomnosti skôr muzikológov, ale ich prítomnosti sa D. Alieva pokúsila vedome vyhnúť. Vychádzala pritom zo zaužívanej praxe mnohých predstaviteľov iných disciplín (medzi nimi sa nachádzajú aj muzikológovia), ktorí, keď rozprávajú o sociologických problémoch svojho odboru, bežne sa zaobídu bez účasti profesionálnych sociológov. Prečo by si potom aj sociológovia nemohli občas dovoliť navštíviť cudzí odbor, najmä vtedy, keď intenzívne púta ich pozornosť?
Hudba, ako i literatúra, je odborom, ktorý zdanlivo nie je odborom, pretože patrí všetkým. Podobne každý, kto vie čítať knihy a vyjadrovať sa k ich obsahu, môže de facto považovať seba za eventuálneho literárneho kritika, a teda každý, kto vie počúvať hudbu, a občas si niečo zanôtiť popod nos, môže sa pokladať za hudobného znalca.
Vystupujúci si nenárokovali pozíciu sebavedomých diletantov, ani na slovo vzatých odborníkov. I keď mali hudobné vzdelanie, a to rozličného kvalifikačného stupňa, až na jedného z nich, hudbou sa profesionálne nezaoberali. Čo sa týka sociológie, každý z aktívnych účastníkov mal k nej tesný profesionálny vzťah.
Daný seminár nebol taktiež ani klasickým seminárom zo sociológie hudby, hoci jeho názov k tomu nabádal. Príspevky, ktoré na ňom odzneli, sa svojím obsahom vymykali tradičným otázkam o sociálnom pôvode a sociálnej funkcii hudby, nepátrali tiež po sociálnej skladbe ani po producentoch, ani po konzumentoch hudby, netýkali sa ani iných otázok, ktoré sa tradične tešia pozornosti sociológov hudby. Predsa však sa tak či onak dostali k sociologickým otázkam.
Tak napríklad mimoriadne zaujímavý referát Mareka Skovajsu (Praha), Tvorba významov pri provozování hudby, sa sústreďoval skôr na semiotické problémy v nadväznosti na problémy hudobnej komunikácie. Autor bol v značnej miere inšpirovaný Schützovou štúdiou Spoločná tvorba hudby (Making music together), z ktorej čerpal nosnú myšlienku o „vzťahu vzájomného nastavovania (tuning)“ a taktiež čerpal z predpokladu rozmanitej komunikácie, medzi iným aj hudobnej. Zastavil sa pri názore M. Halbwachsa, pre ktorého je hudobný jazyk identický s notovým zápisom, a ktorý sa (v tomto kontexte) stáva nevyhnutným nástrojom hudobnej komunikácie. Podľa Halbwachsa sa svet delí na hudobných odborníkov a laikov, s čím Schütz nesúhlasí. Podľa neho je notový zápis len jedným zo spôsobov tlmočenia hudobnej myšlienky, nie je však totožný s hudobným jazykom. Autor prízvukuje aj Schützovu myšlienku o polytetickej štruktúre významu hudobného diela, ktorú poslucháč poznáva krok za krokom na základe súčasného (poslucháčovho i skladateľovho) prúdu vedomia.
Vo svojom príspevku autor varuje proti zjednodušeným prístupom k tvorbe hudobných významov. Zaujíma sa o vytváranie mimohudobných významov hudby. Popri tom sa podľa neho nedá vytvoriť nejaká tabuľka ekvivalencií medzi určitými zvukovými spojeniami a nejakými významami. Notová partitúra sa zakaždým interpretuje inakšie a záleží to aj na sociálnom kontexte vnímania hudby. Zamyslenie nad touto otázkou nás postupne priviedlo do sféry sociológie hudby, ale už v jej pomerne málo frekventovaných aspektoch.
Ani Zdenek Konopásek (Praha) sa priamo nehlásil k sociológom hudby. Vo svojom, skoro hodinovom, predvedení power-pointovej prezentácie prerušovanej množstvom audiozáznamov súčasnej džezovej hudby, sa predsa len zamyslel nad osudovou otázkou ohľadom hudobnej improvizácie a nad problémom užitočnosti jej sociologického porozumenia.
Vo svojom príspevku sa ďalej sústredil na improvizačný princíp ako taký, a to najmä v súvislosti s dnešným improvizačným divadlom. Napokon prišiel s tvrdením, že všetci robíme improvizáciu. Autor uviedol diela niektorých interakcionistov (Mead, Faulkner, H. S. Becker), o ktoré sa oprel, keď sa pokúšal rozlúštiť problém improvizácie ako univerzálneho javu.
Bolo zaujímavé sledovať, ako na príklade hudby hľadal vhodný prototyp improvizácie, pomocou ktorého sa dalo preniknúť k podstate tohto procesu a vidieť, ako sa prejavuje aj v iných oblastiach ľudskej činnosti. Istým prekvapením pre obecenstvo bola informácia, že v západnej literatúre o manažmente sa džezové improvizácie odporúčajú ako vzor, podľa ktorého by mali postupovať odborníci v tejto sfére.
Referát Konopáska vyvolal nielen veľký záujem publika, ale aj množstvo otázok. Istú pochybnosť vyvolával problém miery inovácie, ktorú v sebe musí obsahovať improvizácia. Niekomu sa nepáčilo, že improvizácia môže opakovať nejaké staré prvky.
Autor však trval na tom, že aj malá zmena určitého prvku hudobného diela („niekomu ujde nejaký ton“) môže byť „začiatkom niečoho ďalšieho“.
Veľmi inšpiratívny príspevok dal príležitosť k tomu, aby sa v stenách zasadačky Filozofického ústavu SAV rozozvučala moderná a veľmi povzbudivá džezová hudba.
Vo svojom referáte s názvom G. Verdi – hudební skladatel, vlastenec a politik sa Rudolf Prázný (Praha) sústredil skôr na otázky „politológie“ ako sociológie hudby. Venoval sa podrobnej analýze sociálno-politického kontextu vzniku Verdiho opier. Vykreslil politickú situáciu a hlavné politické postavy Talianska tých čias, pričom poukázal na bytostné prepojenie Verdiho opier s ideami Risorgimenta. Počnúc Nabuccom, s jeho zborom „Va, pensiero“, ktorý sa stal hymnou Risorgimenta, aj mnohé ďalšie Verdiho opery boli venované vlasteneckej problematike a takto sa stali nezanedbateľným faktorom vtedajšieho politického života. Podľa autora aj postava Zachariáša v Nabucco stelesňovala Mazziniho ako ideového vodcu zjednotenia Talianska. Nie náhodou Verdiho vyhlásili za „maestra talianskej revolúcie“ a heslo „Viva V.E.R.D.I.!“ sa stalo tajným kódom pre prívržencov kráľa Viktora Emanuela II. Na príklade Verdiho opier sa dalo presvedčiť o tom, že hudba môže byť nezanedbateľným faktorom politického života spoločnosti.
Problematike opery sa venovala aj Dilbar Alieva (Bratislava) vo svojom príspevku pod názvom „La Traviata“ na železničnej stanici alebo nová ikonoklastika.
Autorka sa kriticky postavila voči modernizačnému trendu v súčasných inscenáciách opier vo svete, keď sa ich dej presúva do historicky nevhodných kulís. Tradičné obrazy historickej minulosti, ktoré sú zakotvené v kostýmoch, historických rekvizitách a dekoráciách, sa pomaly eliminujú z predstavení opier na historické námety. Nahrádzajú ich nové obrazy stelesnené v kostýmoch, rekvizitách a vo výpravách, ale tieto sa vzťahujú už na celkom inú historickú epochu. Divadlo prestáva byť ochrancom a pestovateľom obrazov historických epoch, a čím ďalej tým viac ich vykoreňuje. Vcelku to môže mať negatívny dopad na historické vedomie spoločnosti a môže tak napomáhať šíreniu historickej negramotnosti.
Kulminačným bodom tohto trendu bolo podľa autorky predstavenie populárnej opery Verdiho La Traviata, ktoré sa uskutočnilo 30. septembra 2008 v Zürichu v priestoroch Hlavnej stanici. Bol to ďalší symptóm obrodenia akejsi ikonoklastiky (obrazoborectva), ktorý má svoje zdroje v judeo-kresťanskej a semitskej tradícii a usiluje sa o minimalizáciu úlohy obrazu v sociálnom živote (G. Durand, M. Maffesoli). Súčasná ikonoklastika nie je tak bojovná ako jej historický prototyp. Nevylučuje úplne obrazy, naopak, používa ich. Pritom nenápadne vytláča svet tradičných obrazov, ktorými bolo nasýtené divadlo minulosti a nahrádza ho súborom úplne odlišných obrazov. Spomínaný prípad La Traviaty na stanici to potvrdzuje. Na podporu svojho tvrdenia autorka uviedla videozáznam z tohto podujatia, ktoré obecenstvo mohlo porovnať s filmovým spracovaním La Traviaty v klasickom štýle.
Bol to spôsob ako presvedčiť divákov o tom, ako obrazy moderného interiéru a technického zariadenia stanice, na pozadí ktorého vystupoval operný súbor, začali výrazne konkurovať tradičnému imidžu tejto opery.
Seminár sa tešil záujmu približne 20 návštevníkov.
Dilbar Alieva
Vedúca Sekcie sociologickej teórie SSS pri SAV
sociológie hudby
span style=“font-size: small;“
